O Trstenej

Trstená

Mesto Trstená leží vhornej časti Oravskej kotliny, vnadmorskej výške 607 m.n.m., vúdolí riečky Oravica na severovýchodnom okraji Oravy, tesne pri hraniciach sPoľskou republikou aje domovom pre 7327 obyvateľov. Vďaka svojej strategickej polohe sa mesto srozlohou 82,54 km2už vminulosti stalo dôležitým hospodárskym, administratívnym akultúrnym centrom regiónu Hornej Oravy.

Trstená bola založená zakladacou listinou vroku 1371 ako trhové mesto svýsadným postavením, čo malo napomôcť jej rýchlemu rozvoju auž vkrátkej dobe predstihla mnohé staršie osady na Orave. Písomné doklady potvrdzujú existenciu remeselníckych cechov ako kožušníkov, čižmárov, tesárov a hrnčiarov. Najznámejší bol cech hrnčiarsky, ktorý si zachoval svoju kontinuitu dodnes.

V roku 1609 kráľom Matejom II. mu boli udelené práva na štyri výročné jarmoky. V tradícii usporadúvania trhov a jarmokov pokračuje aj v súčasnosti, kedy sa konajú pravidelne "Škapuliarsky jarmok" v mesiaci júl (vždy víkend pred 16.7.), a "Martinský jarmok" konaný z príležitosti odpustovej slávnosti zasvätenia kostola sv. Martinovi v mesiaci november (koná sa pred 12. novembrom).

Tak ako v minulosti aj v súčasnosti Mesto Trstená patrí ku kľúčovým bodom Oravy v oblasti školstva, zdravotníctva, priemyslu a náboženského života. Nachádzajú sa tu tri základné školy, základná umelecká škola, Centrumvoľnéhočasu a Gymnázium Martina Hattalu.Na území mesta pôsobí viacero priemyselných podnikov a firiem, ktoré ponúkajú prácu pre obyvateľov Trstenej a blízkeho okolia.

Srdcom a centrom mesta je Námestie M.R. Štefánika, kde sa obyvatelia stretávajú, prichádzajú za obchodom, zábavou a oddychom.

Poloha mesta akrásaokolitejprírody vytvárajú ideálne podmienky na rekreačné avoľnočasové aktivity a možnosti pre domácich ajnávštevníkov mesta. Kultúrnemu a spoločenskému vyžitiu slúži Kultúrny dom a kino, kde sa konajú kultúrne a spoločenské podujatia.

Pre športovo založenýchobyvateľov Trstenej ako aj blízkeho okolia slúžiatelocvične v meste, športový areál pod Kľozovom a iné.

Kultúrne pamiatky a pamätihodnosti

Kostol sv. Martina

Kostol svätého Martinaje rímskokatolícky kostol postavený na gotických základoch prvého kamenného kostola, ktorý pochádzal z konca 14. storočia. Vroku 1559 je prvýkrát doložené zasvätenie farského kostola Panne Márii pri príležitosti kanonickej vizitácie ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha. V 17. storočí slúžil ako kostol pre miestnu evanjelickú komunitu. V roku 1641 bola uskutočnená renesančná obnova. V rokoch 1741 až 1747 bol na jeho pôvodnom mieste postavený od základov nový farský Kostol svätého Martina v Trstenej v barokovom štýle. Kostol bol ukončený zvýšenou barokovou cibuľovitou vežou. V19. storočí sa vinteriéri kostola nachádzali štyri oltáre: hlavný oltár sv. Martina, dva bočné: svätej Rozálie asvätého Jána Nepomuckého. Pod chórom sa nachádzal oltár svätého Antona Paduánskeho. V roku 1908 bol kostol ozdobený freskami maliara Blaškoviča - Bátoriho. Z čias opravy sú aj farebné okná s uhorskými svätcami a nové oltáre. Vprvej dekáde 20. storočia došlo aj kvýrazným zmenám vmobiliári farského kostola. Vumeleckej dielni majstra Ferdinanda Prinotha vTirolsku boli zadovážené nové oltáre. Farský kostol bol konsekrovaný 17. novembra 2002 diecéznym biskupom Mons. Františkom Tondrom. Vroku 2008 bola daná do užívania zrekonštruovaná kostolná veža, ktorá slúži na rôzne spoločenské akultúrne podujatia vmeste. Vroku 2011 sa uskutočnila rekonštrukcia aoprava organu Rieger-Kloss.

Farský kostol bol od čias stredoveku až do druhej polovice 17. storočia zasvätený Panne Márii. Vdôsledku rekatolizácie v17. storočí pôvodné zasvätenie farského kostola Panne Márii bolo nahradené svätým Martinom. Vdobových prameňoch z18. storočia mal farský kostol vTrstenej ako patróna svätého Martina, ktorý symbolizuje bojovníka - rytiera aochrancu pred útokmi Zlého.

Súčasťou kostolného areálu je vstupná brána spolu sohradným múrom, ktoré pochádzajú zprvej polovice 17. storočia, kedy pravdepodobne plnila aj fortifikačnú funkciu.

Stĺp so sochou svätého Floriána

Pred vstupnou bránou do kostolnej ohrady na nachádza najstaršia kamenná plastikana Orave zroku 1705, stĺp sv. Floriána, patróna požiarnikov ahrnčiarov.

Budova pri vstupe do kostola sv. Martina

Vstup do ohradeného priestoru vedľa Kostola svätého Martina tvorí dvojpodlažná budova s renesančným portálom zo 17. storočia a s dvoma kamennými sochami vnikách. Tieto sochy sú uložené vo výklenkoch poschodia. Vo výklenkoch sa nachádza socha svätej Anny sPannou Máriou adruhá kamenná socha predstavuje františkánskeho svätca Antona Paduánskeho. Na priečelí tejto stavby je vyobrazený reliéf Panny Márie ako drží vnáručí malého Ježiša so škapuliarom. Budova po prestavbách slúžila pre potreby mestského archívu.

Veža – Kostol sv. Martina

Samotná veža bola ku kostolu pristavaná v 17. storočí a nemala vždy takú podobu aká je v súčasnosti. Počas 2. sv. vojny však bola zostrelená jej drevená nadstavba aj s vnútrajškom a pri jej obnove pribudli k hlavnej veži aj štyri malé vežičky. Celková výška veže je 49 m, výška úrovne balkóna je 26,5 m. Vo vnútri veže sa nachádza pôvodný mechanizmus hodín pochádzajúci z roku 1949. Zvonicu veže tvoria štyri zvony. Najväčší zvon váži 1,6 tony a je zasvätený sv. Martinovi. Menšie od neho sú zvony Ave Maria a Božské srdce. Najmenší zvon, tzv. „Umieráčik", je zasvätený sv. Jozefovi a váži len 190 kg. Súčasťou veže sú dve výstavné podlažia.

Jednou zo stálych expozícií sú historické fotografie mesta Trstená a v najvyššie dostupnej časti veže sa nachádzajú erby významných zemianskych rodín Oravy. Nad dverami, ktoré smerujú na vonkajší výhľad sa nachádza vyobrazenie pečate mesta Trstená a erb Oravy.

Kaplnka sv. Kríža (kaplnka Panny Márie Karmelskej)

Na východnej strane obvodového múru Kostola sv. Martina je umiestnená kaplnka Svätého kríža. Odborná literatúra uvádza, že bola prebudovaná z bývalej bašty v rokoch 1743 až1748. Kanonické vizitácie z18. storočia však potvrdzujú, že bola postavenávrokoch 1741 až 1747 zároveň so stavbou barokového farského Kostola svätého Martina. Pôvodne bola zasvätená Panne Márii Karmelskej. Zariadenie kaplnky tvorí barokový oltár s motívnym obrazom Panny Márie Karmelskej. Nad oltárom sa nachádza veľký krucifix z 18. storočia.

Kostol sv. Juraja – „malý kostolík"

Priamo na námestí sa nachádza Kostol sv. Juraja, nazývaný aj „malý" alebo „františkánsky". Kostol pochádza zrejme zdruhej polovice 17. storočia. Správu Kostola svätého Juraja vTrstenej od 70-tych rokov 18. storočia prevzala rehoľa menších bratov františkánov. Chrám je dnes trojloďového typu. Má neorománske prefasádovanie. V bočnej miestnosti kostolíka, vpravo od hlavného oltára, je uložený barokový parlamentár zo začiatku 18. storočia. Jeho súčasťou sú dve olejomaľby na drevách, znázorňujúce anjela s plamenným mečom.

Fratiškánsky kláštor

Peknou architektonickou budovou a dominantou námestia je františkánsky kláštor vybudovaný na prelome 18. a19. storočia. Kláštor spolu s prípojnou budovou má pôdorys tvaru „ L „ a pôvodnú klenutú priebežnú chodbu, ktorou sa vchádza do klenutých miestností. V inventári kláštora sa nachádza obraz Márie Magdalény shistorickým dreveným rámom z konca 16. storočia a obraz sv. Františky z 18. storočia. Na dolnej chodbe kláštora je umiestnená baroková spovednica a patronátne lavice z 18. storočia. Drevené lavice v hladkom prevedení, majú bohato vykrojované bočnice. Kláštor bol po roku 1950 sídlom referátu ONV. Vroku 1971 bol prestavaný na hotel Oravica. Po roku 1989 sa opäť stal vlastníctvom františkánskej rehole a kláštora.

Stĺp so sochou sv. Jána Nepomuckého

Na námestí, pred františkánskym kostolom sa vyníma kamenný stĺp s reliéfom Michala Archanjela z roku 1876, so sochou sv. Jána Nepomuckého z roku 1776.

Židovská synagóga

Synagóga bola postavená okolo roku 1839 v blízkosti hlavného námestia. Jej pôdorys má rozmery 12 x 15 metrov. V budove sú dve schodištia, jedna predsieň a galéria pre ženy, podopretá štyrmi stĺpmi. Portál hlavného vchodu má renesančný ráz. Synagóga dlho slúžila ako sklad. Židovská synagóga vTrstenej predstavuje jednoposchodovú stavbu so zachovanými dobovými historizujúcimi ornamentami.

Námestie Milana Rastislava Štefánika

Pravdepodobne v čase prestavby kostola, brány a hradieb a ďalších pamiatok z tohto obdobia z polovice 18. storočia sa dotvorilo aj námestie a uprostred neho vznikla aj radnica, postavená podobne ako iné domy mesta z dreva. Na prelome 18. a 19. storočia sa do Trstenej prisťahovali Židia , ktorí veľmi ovplyvnili ďalší vývoj mesta. V krátkom čase sa stali významnými a vplyvnými občanmi a mohli si zakúpiť najlepšie pozemky mesta pre výstavbu súkromných i podnikateľských objektov , ktoré dnes obkolesujú celé námestie. Mnohé z týchto židovských domov majú viac ako 200 rokov a patria medzi architektonické skvosty mesta.

Hotel Roháč

Hotel Roháč bol postavený asi v polovici 19. storočia, presný. Predtým jednopodlažná budova pravdepodobne slúžila ako pánska krčma, neskôr slúžil ako mestský hotel. V priestoroch hotela určitý čas sídlil aj richtár a obecný žalár. Vchádzalo sa do neho cez podchod / v súčasnosti optika / . Neskôr ho zamurovali.

Budova mestského úradu

Budovu dnešného mestského úradu kúpil židovský podnikateľ a znovu vystaval ako mestský hostinec. Po ukončení stavby ho odkúpil okresný úrad a zriadil tu kancelárske priestory. Po roku 1960 budovu začal užívať mestský úrad. Budova má zachované mnohé pôvodné okná a dvere.

Budova reálneho gymnázia

Základný kameň novej školy v Trstenej bol položený 15. 7. 1868. V auguste 1868 založenie gymnázia v Trstenej odobril i sám panovník osobitným prípisom zástupcom Oravskej župy. Schválené bolo štvortriedne nižšie gymnázium. Orava takto dostala vyšší štátny vzdelávací ústav, ktorý v ďalšom kultúrnom rozvoji v tejto oblasti zohral mimoriadnu úlohu. Od 28.8.1971 nesie škola čestný názov "Gymnázium Martina Hattalu". Naším patrónom sa stal trstenský rodák, jazykovedec, profesor češtiny a slovenčiny na Karlovej univerzite v Prahe.

Wilcsekova kúria

V dolnej časti námestia pri hlavnej ceste je postavená zemianska kúria s obdĺžnikovým pôdorysom. Murovaný objekt je viacpriestorová budova so stredovým priechodzím tunelom, v ktorom sú vstupy do obytných častí a pivníc. V obytných miestnostiach sa zachovali klenby so štukovou výzdobou z konca 18. storočia. Dom má veľkú manzardovú strechu so stredovou manzardovou izbičkou. Budova bola pôvodne využívaná ako zemianska kúria, ktorá pochádza zrejme z druhej polovice 18. storočia. Na jednej klenbe je zachované datovanie 1799. Je to jedna z najstarších a súčasne najviac zachovalých historických budov v meste Trstená. Zároveň je jedinou zachovanou zemianskou kúriou v meste.